Projekt "Fascinujúci svet mäsožravých a vodných rastlín"
Realizácia vďaka dotácii z rozpočtu Mesto Nitra pre oblasť Podpora a rozvoj cestovného ruchu v Nitre.
V súčasnosti sa nám podarilo vybudovať novú a hlavne väčšiu plochu mäsožravých a vodných rastlín a prispôsobiť tiež bezprostredné okolie podmienkam, ktoré sú pre život týchto neobyčajných druhov nevyhnutné. Súčasťou nášho zámeru je aj úplne nová presklenná časť simulujúca prirodzené podmienky tropického pralesa. Zväčšenie doterajšej plochy nám tiež umožnilo rozšíriť sortiment rastlín a obohatiť tak zbierku o nové druhy mäsožravých a vodných rastlín s dôrazom na ich evolučnú rozdielnosť. Zbierku mäsožravých sme doplnili aj o domáce druhy, ktoré sú skrytým bohatstvom našej flóry. Podobnú expozíciu v našej Botanickej záhrade doposiaľ nebolo možné vidieť a bude zaujímavá aj doplnením vodných mäsožravých rastlín. 2 nové vodné plochy sme vybudovali v skleníku. Zámerom bolo vybudovať vizuálne príťažlivú a estetickú časť so zaujímavými prvkami. Veľkosť nádrže nám neumožňuje osadenie veľkým sortimentom rastlín, preto sme sa rozhodli pre bažinné a plávajúce druhy. Zaujímavosťou bude menej známa vodná mäsožravka s názvom bublinatka. Na expozíciu nadviažeme edukáciou počas školských exkurzií. Zároveň ponúkame jedinečnú záujmovú atrakciu v našom regióne, ktorá priláka návštevníkov do mesta Nitra a ponúkne environmentálnu výchovu hravou a zážitkovou formou.
Fascinujúci predátori medzi rastlinami: Hmyzožravé rastliny sú jednými z najzaujímavejších a najzáhadnejších organizmov na Zemi. Tieto fascinujúce rastliny, známejšie ako mäsožravé rastliny, dokážu chytať a tráviť hmyz a iné drobné živočíchy, aby získali živiny, ktoré im chýbajú v pôde.
Mäsožravé rastliny pochádzajú z rôznych častí sveta a z rôznych prostredí, od tropických dažďových pralesov až po chudobné močiare a bažiny. Spoločným znakom týchto prostredí je nízky obsah živín v pôde, čo nútilo rastliny hľadať alternatívne spôsoby získavania potrebných látok pre svoj rast a reprodukciu.
Mäsožravé rastliny sa vyvinuli ako reakcia na prostredie s chudobnými pôdami, kde základné živiny ako dusík a fosfor sú v nedostatku. Aby prežili vyvinuli si tieto rastliny rôzne mechanizmu na zachytávanie a trávenie živočíchov, čím získavajú potrebné živiny. Tento proces je výsledkom miliónov rokov evolúcie a adaptácie na extrémne podmienky. Mäsožravé rastliny sa vyvinuli v niekoľkých nezávislých evolučných líniách, čo vedie k tomu, že rôzne druhy mäsožravých rastlín majú rôzne stratégie lovu a trávenia koristi. Tieto adaptácie zahŕňajú špeciálne listy, ktoré slúžia ako pasce, produkciu tráviacich enzýmov a dokonca symbiotické vzťahy s baktériami a hubami, ktoré pomáhajú v tráviacom procese.
Každý druh mäsožravej rastliny má svoj vlastný unikátny spôsob lovu a trávenia koristi. Tieto mechanizmy sú výsledkom ich evolučnej histórie a sú dokonale prispôsobené prostrediu, v ktorom tieto rastliny žijú.
Mäsožravé rastliny zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystémoch, kde žijú. Ich schopnosť loviť a tráviť živočíchy ich robí unikátnymi a zaujímavými členmi rastlinného sveta. Prispievajú k regulácii populácií hmyzu a iných drobných živočíchov, čo má vplyv na celé ekosystémy, v ktorých sa nachádzajú. V ekosystémoch zohrávajú veľmi významnú úlohu pri udržiavaní ekologickej rovnováhy. Regulujú populácie hmyzu a iných drobných živočíchov, čo prispieva k stabilite a zdravému fungovaniu ekosystému.
Napríklad v močariskách, kde rastú rosičky, mucholapky alebo saracénie, pomáhajú udržiavať populácie komárov a iného hmyzu na prijateľnej úrovni. Biotopy mäsožravých rastlín sú často veľmi špecifické a citlivé na zmeny v životnom prostredí. Väčšina mäsožravých rastlín rastie v močariskách, bažinách, na rašeliniskách alebo v tropických dažďových pralesoch. Tieto biotopy sú často ohrozené v dôsledku ľudskej činnosti, ako je odvodňovanie močiarov, odlesňovanie a znečistenie vody.
Mäsožravé rastliny sa zväčša živia hmyzom, najčastejšie chrobákmi, ktorých chytia do svojej pasce. Napriek tomu sa objavili krčiažtekovité pasce, ktoré svoj lov zdokonaľujú do takej miery, že dokážu chytiť aj väčšie zvieratá, ako sú žaby, gekoni a dokonca aj malé hlodavce.
Mechanizmy lapania hmyzu u mäsožravých rastlín sú buď pohyblivé (aktívne) alebo nepohyblivé (pasívne). Tieto mechanizmy spolu s lákaním hmyzu sú práve tou fascinujúcou a dômyselnou súčasťou týchto rastlín. Pohyblivé pasce chytajú svoju korisť prudkým pohybom a to buď mechanickým zatvorením pasce (Mucholapka) alebo sacími mechúrikmi, ktoré korisť rýchlo nasajú a uväznia (Bublinatka). Pasívne pasce nevytvárajú rýchly pohyb ale u niektorých druhov rosičiek alebo tučníc dochádza k nepatrnému pohybu okraju listov alebo chĺpkov. Tento nepatrný pohyb umožní lepší kontakt tráviacich enzýmov s korisťou. K pasívnym pasciam okrem lepkavých listov patria aj gravitačné pasce v podobe krčiažkov (Krčiažnik) alebo trúbiek (Saracénia), do ktorých korisť spadne a nedokáže sa dostať von.
Druhy mäsožravých rastlín
Vo svete je známych približne 800 druhov mäsožravých rastlín z 20 rodov. Každý rod má svoje špecifické vlastnosti a preferuje iné podmienky pre rast a prežitie. Nižšie uvádzame niektoré z najznámejších a najobľúbenejších rodov mäsožravých rastlín.
- Mucholapka (Dionaea) patrí medzi najznámejšie mäsožravé rastliny na svete. Pôvod má v močariskách Severnej a Južnej Karolíny v USA. Rod je zastúpený len jediným druhom (D. muscipula), vo svete je však pestovaný v bohatej škále rôznych kultivarov. Má vyvinuté rýchlo sa zatvárajúce pasce, ktoré slúžia na chytanie hmyzu. Každý list mucholapky má dva laloky s citlivými chĺpkami, ktoré pri stimulácii spôsobia zatvorenie listu. Tento proces je jedným z najrýchlejších pohybov v rastlinnej ríši.
- Rosička (Drosera) patrí k najpočetnejším rodom mäsožravých rastlín, ktorý zahŕňa 200 druhov. Rosičky sa vyskytujú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a ich hlavnou charakteristikou sú listy pokryté lepivými chlpmi, ktoré produkujú sladký nektár na lákanie hmyzu. Keď sa hmyz prilepí na list, rastlina začne obaľovať svoju korisť a vylučovať tráviace enzýmy, ktoré rozkladajú telo hmyzu. Rastliny dorastajú do veľkosti od niekoľko milimetrov až po desiatky centrimetrov. Napríklad druh Drosera gigantea, ako už napovedá názov, patrí medzi najväčšie a môže dosiahnuť impozantné rozmery. ( https://www.youtube.com/watch?v=EzyoD19q1YQ )
- Krčiažnik (Nepenthes), je rod mäsožravých rastlín, ktorý zahŕňa asi 170 druhov. Tieto rastliny sú typické svojimi veľkými, džbánovitými pascami, ktoré môžu dosiahnuť veľkosť až 30 cm. Rastú prevažne v tropických oblastiach juhovýchodnej Ázie, kde sa vyskytujú v dažďových pralesoch a horách. Džbánkovité listy týchto rastlín obsahujú tráviacu tekutinu, ktorá slúži na utopenie a strávenie hmyzu, ale niekedy aj malých obojživelníkov, ako sú napr. žaby.
Na Borneu, ekológ Jonathan Moran si všimol nízku úspešnosť mäsožravej rastliny krčiažník Nepenthes rafflesiana pri chytaní hmyzu. Väčšina druhov láka hmyz do hlbokých „krčahov“ s tráviacou tekutinou, kde ich rozloží a takto si dopĺňa chýbajúce živiny. Rastliny majú sladkastú kvetinovú vôňu, ultrafialové dekorácie a lákavý nektár. Tento druh je však málo atraktívny. O niekoľko desaťročí neskôr ekológ Ulmar Graf skúmal žubrienky v tých istých pralesoch a narazili na netopiera ukrytého v džbáne krčiažnika. Vtedy sa dovtípil – netopiere prispievajú živinami mäsožravej rastline! Bolo skontrolovaných 223 rastlín a vo viac ako štvrtine našli odpočívajúce netopiere. Zistenie potvrdilo aj telemetrické sledovanie pomocou miniatúrnych vysielačiek umiestnených na chrbtoch netopierov. Rastlina poskytovala netopierovi bezpečný a veľmi nenápadný úkryt a netopier jej to zas oplácal kvalitným hnojivom vo forme netopierieho trusu – guána.
- Saracénia (Sarracenia) - tento rod zahŕňa asi 10 druhov mäsožravých rastlín, ktoré sú pôvodom zo Severnej Ameriky. Tieto rastliny vytvárajú dlhé, trúbkovité listy, ktoré fungujú ako pasce na hmyz. Hmyz je prilákaný farbou, vôňou a nektárom na okraji pasce a pošmykne sa po hladkom povrchu dovnútra, kde je následne utopený v tráviacej tekutine na dne trúbky.
- Bublinatka (Utricularia) je rod vodných alebo vlhkomilných mäsožravých rastlín, ktoré patria medzi najrozšírenejšie mäsožravé rastliny na svete. Existuje viac ako 200 druhov, ktoré sú rozšírené po celom svete, od tropických až po mierne oblasti. Bublinatky chytajú svoju korisť pomocou malých, vakovitých pascí, ktoré vytvárajú podtlak na nasávanie drobných vodných živočíchov, ako sú planktonické organizmy alebo drobné bezstavovce.
- Tučnica (Pinguila) je rod, ktorý zahŕňa okolo 90 druhov. Vyskytujú sa takmer na celom svete, okrem Austrálie. Asi 40 z celkového počtu 90 známych druhov sa vyskytuje v Mexiku. Sú to veľmi pekné a pomerne ľahko pestovateľné mäsožravé rastliny. Majú pekné, fialkám podobné kvety. Tučnice chytajú svoju korisť na povrch svojich listov, ktoré sú pokryté veľkým množstvom drobných lepivých žliazok. Ich korisťou sú väčšinou drobné mušky, občas komár. Rastliny ich dokážu nachytať veľké množstvo. Ulovený hmyz rastlina natrávi a uvoľnené živiny vstrebe. Na povrchu zostane len skelet koristi, ktorý po čase prekryje nový list.
Mäsožravé rastliny ako domáce rastliny
Pestovanie mäsožravých rastlín v domácnosti je zaujímavým a uspokojujúcim koníčkom, ktorý si získava čoraz viac nadšencov. Tieto rastliny sú nielen esteticky príťažlivé, ale aj fascinujúce svojím správaním a adaptáciami. Vďaka dostupnosti rôznych druhov na trhu je možné vytvoriť si vlastnú malú zbierku mäsožravých rastlín. Niektoré mäsožravé rastliny sú veľmi populárne medzi zberateľmi kvôli svojej vzácnosti, jedinečnosti alebo náročnosti na pestovanie. Medzi takéto druhy patrí napríklad Nepenthes rajah, ktorý je známy svojimi obrovskými džbánmi, alebo Heliamphora, ktorá rastie na stolových horách v Južnej Amerike a vyžaduje špeciálne podmienky pre svoj rast.
Aby mäsožravé rastliny prosperovali v domácnosti, je dôležité vytvoriť im vhodné prostredie, ktoré napodobňuje ich prirodzené biotopy. To zahŕňa dostatok svetla, vhodnú vlhkosť vzduchu, správny substrát a kvalitnú vodu. Niektorí pestovatelia vytvárajú pre svoje rastliny terária, kde môžu lepšie kontrolovať podmienky prostredia. Pestovanie mäsožravých rastlín v domácich podmienkach môže byť náročné, ale zároveň veľmi obohacujúce. Každý druh má svoje špecifické požiadavky na starostlivosť, ale existujú aj všeobecné pravidlá, ktoré je dobré dodržiavať, aby sa rastlinám darilo a prosperovali. Väčšina mäsožravých rastlín potrebuje veľa svetla, aby mohli efektívne fotosyntetizovať a produkovať energiu na rast a vývoj pascí. Ideálne je umiestniť ich na južne orientované okno, kde budú mať dostatok slnečného svetla počas celého dňa. Mäsožravé rastliny vyžadujú špecifické podmienky, pokiaľ ide o vodu. Väčšina z nich pochádza z oblastí s kyslou a chudobnou pôdou, takže sú zvyknuté na čistú, mäkkú vodu bez minerálnych látok. Ideálne je používať dažďovú vodu, destilovanú vodu alebo vodu z reverznej osmózy. Zalievanie by malo byť pravidelné, pričom substrát by mal byť stále vlhký. Mäsožravé rastliny potrebujú tiež špeciálny substrát, ktorý je chudobný na živiny. Najčastejšie sa používa zmes rašeliny a piesku alebo perlitu v pomere 1:1. Rašelina zabezpečuje kyslé prostredie, ktoré je nevyhnutné pre rast týchto rastlín, zatiaľ čo piesok alebo perlit zabezpečuje dobrú drenáž a prevzdušnenie koreňov.
Nároky na svetlo a vlhkosť sú veľmi variabilné a špecifické pre konkrétne druhy, vychádzajúce z ich pôvodnej lokality výskytu. Pralesné druhy sú všeobecne odolnejšie voči horším svetelným podmienkam než druhy z výslnných močarísk. Naopak druhy pôvodné v tropických lesoch a pralesoch budú vyžadovať aj pri pestovaní v domácnosti vyššiu vzdušnú vlhkosť než je bežná vlhkosť v bytoch a domoch. Náchylnejšie druhy je dobré pestovať v teráriách alebo skleníčkoch, kde je možné prispôsobiť podmienky požiadavkam niektorých rastlín. Väčšina mäsožravých rastlín prosperuje pri teplotách medzi 20-30°C. Niektoré druhy však vyžadujú chladnejšie obdobie počas zimy, aby mohli prejsť do stavu vegetačného pokoja.